horuseye.sk Veda, technika či nebodaj Sci-Fi horuseye.sk
Svete malých obrnených fúzačov      Šintava - slobodné (kráľovské) mesto      Kremnické dukáty      Veda, technika či nebodaj Sci-Fi
Začnite klásť jednoduché „naivné“ otázky, ktoré majú vzdelanejší ľudia tendenciu prehliadať. (Michael J. Gelb)
  Elektromobily
  Internet vecí
  Blockchain
  Umelá inteligencia
  Eco - Eco
  Future
  IT
  Sci-Fi
  Napíšte mi

 30772 
300 000 km/s = pomalé svetlo, ∞ = rýchlosť prenosu informacie03.09.2017 

300 000 km/s je podľa fyzikov maximálna rýchlosť, ktorú môže hmotný objekt v nám známom vesmíre dosiahnuť. Ale rýchlosti prenosu informácii sa ani zďaleka nepribližuje. Iste vás okamžite napadne otázka. O čom to hovorí? Chem upozorniť na skutočnosť, že tento článok ponúka môj, možno uletený, pohľad na túto oblasť. Odpoveď vám zatiaľ nedajú ani vedci. Vo svete sa realizovalo množstvo pokusov, ktoré ponúkajú zaujímavý pohľad na svet kvantovej fyziky. Tento článok súvisí s jedným z týchto pokusov.

Prvé informácie o týchto pokusoch som zachytil v súvislosti s Viedenskou technickou univerzitou. Pokusy opakovane vykonal Prof. Dr. Anton Zeilinger [6][7] vo Viedni na vzdialenosť 8 kilometrov [5]. Množstvo úspešných pokusov sa časom zvyšovalo a pribúdali nové a nové informácie. V roku 2012 sa podarilo Viedenskej univerzite vytvoriť nový rekord v teleportácii. Informácia bola prenášaná medzi medzi dvomi ostrovmi na Kanárskych ostrovoch, medzi La Palma a Tenerife na vzdialenosť viac ako 143 km.[1],

O čo tu vlastne ide? Ako som uviedol, treba sa presunúť do sveta kvantovej fyziky, na úroveň elementárnych častíc. Do sveta podivností, ktorý sa pred nami len pomaly otvára. Toto správanie častíc predpokladal už Einstein. Hovorí o: spooky action at a distance - strašidelnom správaní sa (častíc) na diaľku. Od vtedy sa ho snažia vedci dokázať. [4]

Za celým týmto javom sa nachádzajú previazané elementárne častice. Sú to dve častice, ktoré sú prepojené vzájomným putom (priznám sa, že neviem, o aké prepojenie ide), ktoré zaručuje to, že ak niečo spravíme s jednou časticou, tak v NULOVOM čase na to reaguje jej dvojča. Na tom by nebolo možno nič zvláštneho, kedy sa prenos tejto informácie nedial na diaľku v NULOVOM čase. Prvé pokusy sa konali na vzdialenosť 16 km [2], následne sa previazané častice vzdialili na 143, 400 a potom 1 200 [3] resp. 1 500 km. Pritom sa nepodarilo zmerať dobu potrebnú na prenos informácie medzi týmito časticami. Nezabúdajme, že svetlo prekoná vzdialenosti1 500 km za 5 ms. To je 10-3 sekundy. Čas, ktorý dokážu zmerať aj lacnejšie laboratórne stopky.


SciFi či nebodaj realita?

Tu opustíme svet toho, čo nám ponúkajú opakované testy a popustime uzdu fantázie. Nie je to až taká fantázia, ide zasa o matematiku základnej či strednej školy. Násobenie a delenie. Fantastický bude možno záver.

Vesmír dokáže azda očariť každého človeka. Jeho vek sa odhaduje na cca 13,5 – 15 miliard rokov. Takže najvzdialenejšie objekty sa od nás nachádzajú vo vzdialenosti, ktorú prekoná svetlo na túto dobu. Budem pracovať s vesmírom, ktorý má 15 miliard rokov. Tak poďme si zopakovať násobilku a delenie veľkých čísiel.

Vek vesmíru je 15 miliárd rokov, to je 15 000 000 000 alebo 15 * 109. Jeden rok ma 365 dni. Deň 24 hodín, hodina 60 minút a minúta 60 sekúnd. Po prepočte veku vesmíru na sekundy sa dostaneme číslu:

15 000 000 000 * 365 * 24 * 60 * 60 = 473 040 000 000 000 000

Vyzerá obrovské (ale nedajte sa oklamať, nie všetko, čo vnímame očami, je naozaj to, čo je pred nami).

Keďže už poznáme dobu existencie vesmíru, môžeme spočítať ako ďaleko sa nachádza jeho najvzdialenejší bod. Stačí, ak dobu existencie vynásobíme rýchlosťou svetla 300 000 km/s.

473 040 000 000 000 000 * 300 000 = 141 912 000 000 000 000 000 000

Tak to už je naozaj pekné číslo. Ale pridáme mu ďalšie 3 nuly z dôvodu prevodu kilometrov na metre. Meter je tak isto ako sekunda základná jednotka SI.

Po prevode dostaneme

141 912 000 000 000 000 000 000 000

Teraz prevedieme toto číslo do vedeckého formátu. Dostaneme sa k číslu 141,912 * 1018 alebo 1,41912 * 1020. Pre posledný krok to môžeme zaokrúhliť na 1,42 * 1020.

Isto si lámete hlavu nad tým, kam celým tým prepočtom smerujem. Odpoveď je jednoduchá. Najpresnejšie hodiny dokážu merať čas s presnosťou 10-21 sekundy. V tomto momente stačí porovnať veľkosť vesmíru a presnosť najpresnejších hodín sveta a dostane šokujúcu odpoveď ohľadom rýchlosti šírenia sa informácie vesmírom.

Ak by boli pri pokusoch v Číne použité tieto hodiny a my by sme nezaznamenali ani jediný impulz na hodinách, môžeme povedať, že informácia je prenesená naprieč vesmírom v NULOVOM čase. (menej ako sekunda). V prípade menej presných hodín 10-18 resp. 10-15 sa bavíme o hodinách, prípadne dňoch čo je pri dobe existencie vesmíru stále zanedbateľný čas. Dá sa teda povedať, že pri vhodných podmienkach (potrebujeme previazané častice) je možné realizovať prenos informácií v reálnom čase nekonečnou rýchlosťou.

Ak detailne pochopíme princíp fungovania tohto fenoménu, otvárajú sa nám široké oblasti uplatnenia. Stačí mať na Zemi a na kozmických lodiach komunikačné centrum osadené spárovanými časticami. Potom sa stanu dnešné problémy ovládania robotov na Marse alebo kozmických sond na hranici slnečnej sústavy strašiakom z minulosti. Dokážeme s nimi komunikovať v reálnom čase. Už nikdy nebudeme netrpezlivo čakať na odpoveď, či naše príkazy boli prijate a či sa ich podarilo včas zrealizovať. Informáciu o dianí budeme mať z prvej ruky a v reálnom čase.


Zdroje

[1] http://medienportal.univie.ac.at
[2] https://phys.org
[3] https://qz.com
[4] https://phys.org
[5] dokument: Through the wormhole with Morgan Freeman / How does the Universe work? Discovery 2011
[6] https://www.google.sk
[7] http://vcq.quantum.at
https://en.wikipedia.org/


© corycats.sk - horuseye.sk 2012 - 2024