V roku 1323. sa stretol uhorský kráľ Karol Róbert so svojím švagrom, českým kráľom Jánom Luxemburským v Trnave, kde sa dohodli na razení zlatých minci v Uhorsku a v Čechách. Na zákldae dohody sa v oboch štátoch, v Uhorsku i v Čechách, budú raziť zlaté mince podľa vzoru florentských zlatých mincí - florénov. K tomuto kroku pristúpili aj napriek tomu, že avignonský pápež Ján XXII hrozil kliatbou každému, kto by sa ich opovážil napodobňovať. Flóreny sa už v tej dobe tešili veľkej obľube.

Pápež Ján XXII. razil zlaté florény od roku 1322 florény v mincovni v Pont de Sorgues zo zlata prevažne ryžovaného z vodných tokov. Talianske mincovne však mali problémy so získavaním zlata. Zlato sa totiž prestalo dovážať zo severoafrických prístavov, ako aj z Orientu, keď začali križiacke vojny a najmä potom keď pápež vyhlásil blokádu Orientu.

Florentske zlate mince, ktorých začiatok sa kladie do roku 1252, postupne nahradili na európskych trhoch východne zlate mince. "Fiorino d'oro", ako sa nazývala florentská zlatá minca sa razila z rýdzeho zlata.Na jej averze bol obraz štylizovanej ľalie (erb mesta Florencie) a na reverze obraz sv. Jána Krstiteľa, ktorý bol patrónom mesta.

Benátčania začali raziť svoje mince roku 1284, a to taktiež z rýdzeho zlata a nazvali ich' "ducati d'oro". Tie mali na averze obraz kľačiaceho dóžu pred sv. Markom, patrónom mesta a na reverze obraz Ježiša Krista s legendou: SIT. T. XPE. DA T. Q. TV. REGIS ISTE DVCAT. Podľa posledného slova v legende (DVCAT - us) sa tieto mince nazývali dukátmi.

V Uhorsku sa začali raziť mince florentského typu. Išlo o prvé razenie florénov na sever od Álp. Už v roku 1325 ich začal Karol Robert raziť pravdepodobne v Budíne. 0 začiatku razenia uhorských zlatých mincí už roku 1325 nepriamo svedčí testament olomouckého biskupa Konráda, napísaný dňa 26. júna. 1326, v ktorom sa uvádza položka 90 zlatých mincí uhorského typu.

Výsledkom týchto reforiem bolo aj založenie mincovne v Kremnici roku 1328.

Novo razené zlaté mince boli rýdzosti 23 karátov a 9 grénov. ( 0.989 ). Často sa však pri týchto minciach stretávame s hodnotou ( 0.986), čo zodpovedá rýdzosti 23 karátov a 8 grénov, ktorá bola zavedená podstatne neskoršie.

V tejto tabuľke sú zohľadnené dukáty s nominálnou hodnotou 1 DUKÁT razené v Kremnici. Dukáty razené v tom istom období ale v iných mincovniach sa môžu od Kremnických líšiť vyobrazením na averze ako aj na reverze mince.

	Karola Róberta (1325) Pôvodný flóren razený za kráľa Karola Róberta
	Ľudovít I (1354) Počas vlády Ľudovíta I. príchádza v roku 1354 k zmene averzu mince. Pôvodná štylizovaná ľalia je nahrádená uhorsko - anjouovský erbom v heralidickej obrube. Na reverze zostáva i naďalej zobrazený sv. Ján Krstiteľ.
	Matej Korvin (1467) Nasledujúcich cca 120 rokov sa na averze dukáta menia erby zatiaľ čo reverz zostáva zachovaný. K ďalšej zmene dukáta prichádza po menovej reforme za vlády Mateja Korvína v roku 1467. Erb ktorý bol na minciach vyše 100 rokov je nahradený sediacou Madonou s dieťaťom na ruke. Jeho zmenšená, modifikovaná podoba sa však presúva do kolopis.
	Vladislav II. (1503) Počínajúc rokom 1503 je na minciach uvedený rok razby.
	Matej II. (1609) Averz dukáta zobrazuje postavu stojacieho panovníka zatiaľ čo sediaca Madona s dieťaťom na ruke sa presúva na reverz mince. Jeho predchodca Rudolf II. (1576-1608) postupne odstránil z mince podobizeň sv. Ladislava a nahradil ju svojim "portrétom". Matej II. už razil dukáty so svojim obrazom na averze a s Madonou na reverze.
	Gabriel Bethlen (1620 - 1621) V tomto období sa razia súbežne dukáty Gabriela Bethlena súbežne s dukátmi Ferdinanda II. Dukáty Ferdinanda II. zachovávajú podobu dukátov Mateja II. Gabriel Bethlen však na averz umiestnil svoj portrés z profilu. Na reverze zostáva Madonou s dieťaťom na ruke. Tieto dukáty by som osobne zaradil do samostatnej skupiny.
	Mária Terézia (1741) Od doby Mateja II. sa na averze mince mení štylizácia stojacieho panovníka. Na reverze sa mení zobrazenie sediacej Madony s dieťaťom na ruke ako aj erb pod jej nohami. Príchodom Marie Terézie sa na averz dostáva postava panovníčky v typickom postoji vladára.
	Jozef II. (1786) Na averze minci sa objavuje portrét panovníka. Na reverze je sediaca Madona nahradená erbom na hrudi 2-hlavého orla. (dukát rakúskeho typu)
	Leopold II. (1790) Navracia dukátom predošlú podobu. Averz zobrazuje postavu stojacieho panovníka. Na reverz sa vracia sediaca Madona s dieťaťom na ruke, pod nohami má erb.
	František II. cisár (1732) Na averze minci sa opäť objavuje portrét panovníka a na reverze je sediaca Madona nahradená erbom na hrudi 2-hlavého orla. (dukát rakúskeho typu) Zároveň s týmto typom dukátu je v roku 1833 razený aj dukát s postavou stojacieho panovníka na averze a Madonu s dieťa na reverze mince. (dukát uhorského typu)
	Ferdinand I. (1837) Pri razbe sa Ferdinand I. vracia k typu s postavou panovníka na averze a Madony s dieťaťom na reverze. (dukát uhorského typu)