Kremnické dukáty | ||
---|---|---|
Svete malých obrnených fúzačov Šintava - slobodné (kráľovské) mesto Kremnické dukáty Veda, technika či nebodaj Sci-Fi |
Najväčšie prekliatie ľudstva sú peniaze. (Sókratés) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Mgr. Ivana Šebeňová; Kremnické letopisy č. 11Hutníctvo ako výrobná činnosť predstavuje poslednú etapu pri získavaní kovu zo suroviny – nerastu. Začiatky hutníctva boli neoddeliteľne spojené s baníctvom a prvé primitívne pece sa stavali priamo pri dobývkach. Ťažiarske spoločnosti, ktoré vznikali združením jednotlivých ťažiarov, začali so stavbou väčších hút a zložitejších hutníckych pecí.
Mgr. Ivana Šebeňová; Kremnické letopisy č. 12V minulom čísle sme vám predstavili dejiny kremnického hutníctva do polovice 18. stor., pokračovať budeme samotným 18. storočím.
V roku 1323. sa stretol uhorský kráľ Karol Róbert so svojím švagrom, českým kráľom Jánom Luxemburským v Trnave, kde sa dohodli na razení zlatých minci v Uhorsku a v Čechách. Na zákldae dohody sa v oboch štátoch, v Uhorsku i v Čechách, budú raziť zlaté mince podľa vzoru florentských zlatých mincí - florénov. K tomuto kroku pristúpili aj napriek tomu, že avignonský pápež Ján XXII hrozil kliatbou každému, kto by sa ich opovážil napodobňovať. Flóreny sa už v tej dobe tešili veľkej obľube.
Milan HabanMária Terézia bola dcérou cisára Karla VI. posledného čistokrvného Habsburga na tróne. Už v novembri je korunovaná za arcivojvodkyňu rakúska. Za uhorskú kráľovnú bola korunovaná 25.6.1741 v Pressburgu a za kráľovnu českú 12.5.1743. Po smrti Karola VI, 25.10.1740 dostala viedenská mincovňa príkaz za tri dni dodať punce portrétu Marie Terézie na jej mince včítane dukátov pre mincovne v Kremnici, Prahe, Karslburgu a Baia Mare, tak rýchlo aby sa už od nového roku mohli raziť mince s jej portrétom. Kremnická mincovňa predložila ešte v roku 1740 medený skúšobný dukát.
V tomto článku sa pozrieme na to, ako to bolo s menom prvého komorského grófa v Kremnici. Vychádzam z publikácie vydanej ešte v roku 1880 v Budapešti. [1] Článok je doplnený o údaje ktoré publikoval v roku 1925 Michal Matunák. [2] Z menom prvého komorského grofa z Kremnice sa v článku [1] dostávame do kontaktu trochu oneskorene. Autor nás v rámci iných historických udalosti presúva až do roku 1342. Karol Robert v tomto roku uvádza Kremnického komorského grófa pod menom Lipot resp. Ippolyt . Ten istý komorský gróf sa v historických dokumentoch priebežne objavuje pod menom Hippolyt ale ako uvádza autor článku, v pôvodnej menovacej listine (roku 1331) bolo uvedené meno Lupoldus. Už na tomto mieste sme autorom upozornení, že bez ďalších znalostí stredovekých latinských názvov a historických súvislosti opisy listín neboli príliš konzistentné.
Medzi zaujímavé postavy na poste komorského grófa by som zaradil Konráda Rudela. Podobne ako v prípade LEOPOLDA aj tu sa dostávame do džungle mien, v ktorej sa je problém nestratiť. V tomto prípade predkladám svoj osobný pohľad, názor na to, ako by to s týmto komorským grófom mohlo byť. Berte to preto s rezervou. Ak máte informácie, ktoré by mohli môj názor podporiť dajte mi o nich vedieť. Na druhej strane ak máte dôkaz, že mňou prezentované údaje sú chybné alebo zavádzajúce nezdráhajte sa ma tieto chyby upozorniť. Rád ich stadiaľto odstránim či skorigujem.
Tento krát začnem trochu netradične - otázkou. „Bol Pavol Modrár (Modrér) v rokou 1463 ako aj v období 1472-1475 Kremnickým komorským grófom?“ Prečo táto otázka? Roky sa meno Pavla Modrára spája postom komorského grófa v Kremnici. Nachádzame ho napr. v numizmatických katalógoch Artuhura Pohla ako i Mártona Gyöngyössyho . Na poste komorského grófa v Kremnici ho uvádza aj Michal Matunák. Pri mojich potulkách históriou som však narazil na historickými listinami doložený fakt, že v dobe keď mal Pavol Modrár zastávať post kremnického komorského grófa, bol tento muž mŕtvy.
28. júna 2016 občianske združenie SOS Kremnica prezentovalo v priestoroch Múzeum mincí a medailí v Kremnici nové číslo svojho časopisu Kremnický letopis. V tomto časopise sa nachádza zaujímavý článok, venovaný komorskému grófovi Pavlovi Modrerovi (Modrárovi). So súhlasom autorov článku ho uverejňujeme na tejto stránke.
Po dlhej dobe prinášame nový článok. Konrád Rolner nám nedal spávať a tak sme sa k nemu vrátili. Článok vznikal takmer tri roky a a môžete nájsť v časopise Kremnický letopis číslo 34 (2/2018). Azda zodpovie otázku: Kto bol komorským grófom v Kremnici v období 1439 – 1446? |
|||||||||||||||||||||||||||||||||
© corycats.sk - horuseye.sk 2012 - 2024 |
---|