Kremnické dukáty | ||
---|---|---|
Svete malých obrnených fúzačov Šintava - slobodné (kráľovské) mesto Kremnické dukáty Veda, technika či nebodaj Sci-Fi |
Najväčšie prekliatie ľudstva sú peniaze. (Sókratés) |
||||||||||||||||||
|
Tento krát začnem trochu netradične - otázkou. „Bol Pavol Modrár (Modrér) v rokou 1463 ako aj v období 1472-1475 Kremnickým komorským grófom?“ Prečo táto otázka? Roky sa meno Pavla Modrára spája postom komorského grófa v Kremnici. Nachádzame ho napr. v numizmatických katalógoch Artuhura Pohla ako i Mártona Gyöngyössyho . Na poste komorského grófa v Kremnici ho uvádza aj Michal Matunák. Pri mojich potulkách históriou som však narazil na historickými listinami doložený fakt, že v dobe keď mal Pavol Modrár zastávať post kremnického komorského grófa, bol tento muž mŕtvy. V nasledujúci riadkoch sa pokúsim nájsť odpoveď na túto otázku. Nie je to plynulý, systematický popis, ale je to popis poskladaný z malých fragmentov tak ako sa mi postupne, náhodne dostávali informácie do rúk. Ucelený pohľad na Pavla Modrára sa azda objaví, či vykryštalizuje na konci tohto článku. V numizmatickej literatúre sa najčastejšie stretáme s jeho meno v podobe Pavol, Pavel, Paul, Pál. Pokiaľ ide o prepis jeho priezviska tak ho najčastejšie nájdeme v podobe Modra(á)r, Modre(é)r, V dobových listinách sa však objavujú aj ďalšie podoby prepisu jeho mena. Ja som sa rozhodol v tomto článku používať meno Pavol Modrár. Na meno Pavla Modrára som náhodou narazil v knihe Stopy dávnej minulosti 7, Slovensko na konci stredoveku od Pavela Dvořáka. Pán Dvořák tu píše: V roku 1457 je Pavol Modrár zajatcom kráľa Ladislava Pohrobka na Budínskom hrade spolu s grófom Matejom. Ladislav Pohrobok opúšťa Budín a presúva sa do Viedne a zajatcov berie so sebou. Ako píše kronikár Ján z Turca: „V tom istom voze odviezol bez pút grófa Mateja, no Pavla Modrára v ťažkých železných okovách, lebo ten mal hojne zlata a kráľ dúfal, že bude môcť od neho vymôcť nesmierne poklady.“ S menom Pavla Modrára sa stretáme v tejto knihe ešte raz. Ide o stručné konštatovanie v súvislosti s jasovským kláštorom. „Ešte v roku 1481 sa jasovský prepošt sťažuje, že jeho kostol a kláštor dobyli a premenili ho na pevnosť, ktorú Košičania zbúrali. Stavebný materiál odviezol Kremničan Pavol Modrar a postavil si z neho hrádok.“ Tu treba iba podotknúť, že kláštor bol dobytý v roku 1458, takže sa dá predpokladať, že Modrár začal materiál odvážať hneď ako to bolo možne. Tieto dve správy nám poskytujú základnú informáciu o tom, že Pavol Modrár bol nesmierne bohatým Kremnickým občanom. Pozrime sa čo nám o Modrárovi píše Michal Matunák v článku KREMNICKÍ KOMORSKÍ GRÓFI V ROKOCH 1328 — 1537; SBORNÍK MATICE SLOVENSKEJ 1925, Sošit 3-4. Pavel Modrer 1463. Camere Regalis in Crempnic Comes et capitaneus castri Thyplicz (Sklené Teplice. Knauz: sp. d. 135.). Modrer bol bohatý kremnický mešťan. Keď r. 1446 Ján Jiskra z Brandýsa dal zlapať Jána Perényiho, župana marmarošského, neskoršie spišského, Perényi, aby sa mohol vymeniť zo zajatia, Modrerovi založil svoje panstvo Nagy-Idu za 20.000 zlatých (florenis aureis). Výmena táto uvedená bola i do uzavretia pokoja medzi Huňadským a Jiskrom v Rimavskej Sobote 21. júla r. 1447. Kráľ Ladislav V. vo Viedni 10. febr. 1453 Modrera (tune inhabitator civitatis nostre Crempniciensis) v majetku Nagy-Idy potvrdil. Neskoršie syn Perényiho, mladší Ján.vezmúc si za manželku Modrerovu dcéru Margitu, nazpät dostal čiastku panstva. Od tých čias sa Modrer písal nielen pánom, ale i kapitánom Nagy-ldy. Modrer, od ktorého si i Jiskra neraz požičal značné sumy a ktorého preto v listoch svojich nazýva svojím milovaným záštiteľom, priateľom a verným (fautor, amicus et fidelis noster dilectus), radšej bol priateľom Huňadovcov; preto sa i dostal do väzenia spolu s Ladislavom Huňadym. Za jeho vernosť odmenil sa mu Matiaš Huňady, keď sa dostal na kráľovský trón, tým, že ho potvrdil v majetku Nagy-ldy. (Szerémi-Ernyey: cit. dielo, 407—408. Oróf Zichy Okmánytár IX, 169. Dr. Tóth Szabó Pál: A cseh-huszita mozgalmak és uralom torténete Magyarországon Bpest. 1917, 402—404.) Daniel Hass Kianička v knihe Kremnica mesto klenotov, Vydavateľstvo Rak, 2015 (str.189) v časti Komosrkí grófi v rokoch 1404 až 1537 uvádza: „Pavol Modrer, kremnický mešťan, majiteľ časti panstva Veľká Ida (1463)“ Opäť tu nachádzame informáciu o tom, že v roku 1463 je Morder na pozícii komorského grófa v Kremnici. Daniel Kianička nám v knihe zároveň ponúka pohľad na rodinu Morderovcov pôsobiacu v Kremnici. Konkrétne na Erharda Modrera – Pavlovho otca. Z tohto opisu sa dozvedáme o bohatstve, ktorým rodina Pavla Modrera oplývala. Ako som však uviedol vyššie, aj Daniel Kianička uvádza, že v roku 1463 pôsobí Pavol Modrér ako komorský gróf v Kremnici. Mohol by som tu začať opisovať jeho životné osudy ale myslím si, že je čas sa vrátiť k na začiatku položenej otázke. Predtým sa ešte pozrime do asi najčastejšie citovaného numizmatického katalógu, ktorého autorom je Artur Pohl. V katalógu vydanom v roku 1984 ohľadne Modrára nájdeme nasledujúce informácie: Greniczer, Augustin: pachtet 1456 zusammen mit Paul Modrar die Kaschauer Kammer von Giskra. War Richter in Kaschau und munzt zwischen 1440 und 1457. Mzz: C—G (P 127A-11; 156-1; 159; 165; 174-3; 190-2) – info Pohl 1984 Modrar, Andreas : Kammergraf in Kaschau 1461, gemeinsam mit Neyzygler. Mzz: C—A (P 199-3 und 210-2, dies als veraltetes Zeichen) Modrar, Paulus: Burghauptmann von Nagyida, pachtete im Jahr 1451 die Kaschauer Kammer von Giskra mit dem Stadtrichter Augustin Greniczer gemeinsam. Er war Kremnitzer Ringburger (Nr. 17) und Bergwerkseigentumer. Als Kammergraf von Kremnitz 1463 erwahnt. Er schlos sich Hunyadi an und wurde 1457 mit Matthias Hunyadi gefesselt nach Osterreich geschleppt. Mzz: K—P? (P K7-3?) Určite ste si všimli, že sa tu stretáme s Pavlom a Andejom Modrárom. Za povšimnutie stoja informácie o pôsobení Pavla Modrára na poste komorského grófa v Košiciach v roku 1456 a následne na poste komorského grófa v Kremnici o 7 rokov neskorej, teda v roku 1463. Vráťme sa teda k otázke: Bol Pavol Modrár (Modrér) Kremnickým komorským grófom v rokoch, ktoré sú udávané v literatúre? Konkrétne ide o roky 1463 prípadne 1472 - 1475. Pri potulkách po maďarských archívoch http://arcanum.hu/en/mol/ som narazil na zaujímavú listinu. Listina DL 88384 je datovaná 29.11.1460 a nachádzame tu nasledujúcu informáciu: … na druhej strane Anna vdova Modrara Paula z Nagy Ida … Manželka Pavla Modrára Anna tu vystupuje už ako vdova. Ďalšia listina datovaná 15.1.1461 rieši otázky ohľadne majetku, dedičstva. Viac informácií nájdeme v DL 70910. Tieto dve listiny ma vedú oprávnene k záveru, že Pavol Modrer nemohol post komorského grófa v Kremnici v tomto čase zastávať. Objavujú sa tu však ďalšie otázky. Ako ma upozornil Daniel Hass Kianička „v knihe Középkori magyar forintok od Mártona Gyöngyössiho (Budapest - MNB 2005) sa na strane 46 uvádza, že Pavol Modrer bol kremnickým komorským grófom v roku 1463, v košickej (smolnickej komore bol komorským grófom v roku 1461 Ondrej Modrár spolu s Jánom Nezigerom“ Pokiaľ ide o Ondreja (Andreja? V listinách som našiel podobu Andrew) Mordera ide o Pavlovho syna. Informáciu o tom že zastával post komorského grófa v Košiaciach nájdemu už v hore uvedenom texte od Pohla. Bohužiaľ predošlé odkazy na archív vyvracajú tvrdenie, že by Pavol mohol uvedený post v roku 1463 zastávať. Našiel som však veľmi zaujímavú informáciu. „Diskra János, László király főkapitánya , a kassai pénzverő házat és pénzbeváltást bizonyos feltételek alatt Modrár Pál nagy-idai kapitányának és Gremczer Ágoston Kassa városa polgármesterének, hajdan birájának, egy évre 5,000 arany forintért haszonbérbe adja, s őket ezen pénzverő-ház ispánja- ivá nevezi. Kelt Kassán, junius 13-dikán 1451“ Voľne preložené: „Ján Jiskra, hlavný kapitán kráľa Ladislava prenajíma za určitých podmienok dom mincovne v Košiciach a zmenáreň za 5000 zlatých forintov ročne Pavlovi Modrárovi a Ágnostovi Gremczerovi, ktorý je starostom Košíc a menuje ich za správcov mincovne. Dňa 13.6.1451“ Cele znenie listiny v latinčine nájde na: http://library.hungaricana.hu/hu/view/KozMagyOkmanytarak_Hunyadiak_kora_Okmanytar_10/?pg=302&layout=s V listene sa okrem iného píše ako budú vyzerať razené mince. Poznámka: Ide o digitalizovanú knihu: Teleki József gróf: Hunyadiak kora Magyarországon. Oklevéltár. X. (Pest, 1853.) Vychádzajú z tejto informácie môžeme predpokladať, že Pavol Modrer bol komorským grófom v Košiciach v rokoch 1451 – 1452. Viacero rokov zastával funkciu Kremnického richtára čo potvrdzujú mnohé listiny, ale listinu ktorá by ho menovala na post komorského grófa v Kremnici sa mi zatiaľ nepodarilo vypátrať. V období medzi rokmi 1440 – 1460 je neznáme meno komorského grófa iba v rokoch 1445 a 1460. Je možné, že práve v niektorom z nich stál Pavol Modrér na toľko krát spomínanom poste komorského grófa v Kremnici. To však zostáva v oblastí ničím nepodložených dohád. S istotou však môžem tvrdiť, že tento post určite nezastával v roku 1463 a už vôbec nie v roku 1472 a neskôr. Keď som bol pripravený tento článok umiestniť na web narazil som zhodou náhod na zaujímavý článok. Z článku Richtári Trnavy v stredoveku VII. (1455 – 1472) ktorého autorom je doc. PhDr. Vladimír Rábik, PhD. sa dozvedáme že Pavol Modrár zomrel v roku 1460. Jeho syn Ondej sa stal hlavným reprezentantom a dedičom modrarovských majetkov. Kariéra Ondreja Modrara vyvrcholila v roku 1463, keď sa stal kremnickým komorským grófom. Viď. http://nzr.trnava.sk/?q=node/463 Nie je to tu jednoznačne napísané, ale ja osobne sa prikláňam k názory, že Pavol Modrár post komorského grófa v Kremnici nikdy znezastával. Tej pocty sa dočkal až jeho syn Ondej. |
|||||||||||||||||
© corycats.sk - horuseye.sk 2012 - 2024 |
---|