horuseye.sk horuseye.sk

Svet malých obrnených fúzačov   Šintava - slobodné kráľovské mesto   Kremnické dukáty   Veda, technika či nebodaj Sci-Fi

… odsudzuje sa na stratu hlavy a všetkých majetkovAktualizacia: 20.08.2017 

Pred 380 rokmi, 29.6.1637 nariadil uhorský palatín Mikuláš Esterházy vyšetrovanie zločinov Anny Rosiny Listhiusovej. Vypočutie posledných svedkov prebehlo 7. júla v Bratislavskej župe v Kajali. O vypočúvaní Anny Rosiny som sa zatiaľ nič nedozvedel. Celý proces trval iba niekoľko dní. Rozsudok vynesený nad Annou Rosinou v júli toho istého roku (1627) znel: „… odsudzuje sa na stratu hlavy a všetkých majetkov “. O hlavu Anna Rosina neprišla. Dostala milosť od panovníka. Ako to však bolo s jej majetkami? Kto a čo mohol získať týmto súdnym sporom?

Tünde Lengyelová v knihe Bosorky, strigy, čarodejnice [13] píše, že bohaté vdovy sa často stávali terčom útokov, súdnych sporov, ktoré ich mali pripraviť o majetky. Bolo to tak aj v tomto prípade? Aké majetky v dobe súdu táto šľachtičná vlastnila? Aby sme to zistili, musíme sa vrátiť niekoľko desaťročí späť.

Stanislav Thurzo

Prvý manžel Anny Rosiny a v posledných rokoch svojho života palatín Uhorska. Pochádza zo zámožného rodu Thurzovcov, Tomu zodpovedali aj jeho majetkové pomery. Pozrime sa na jeho majetky, ktoré by mohli byť zaujímavé v prípade súdneho sporu s Annou Rosinou.

Stanislav získava prvé majetky v roku 1596, teda ešte pred svadbou s Annou Rosinou. V tomto roku zomrela bez potomkov Anna Salmová, dcéra Alžbety Thurzovej a Júliusa Salma. Jej majetky zdedili Stanislav, Mikuláš a Krištof. Bratia si väčšinu majetkov rozdelili medzi sebou. Stanislav dostal šintavské a hlohovské panstvo, Mikuláš bojnické, Krištof spišské. Podľa vzájomnej dohody si tematínske panstvo bratia nerozdelili, ale dali do zálohu Weihardtovi Salmovi za 48 000 zlatých. [1]

Stanislav je tak ešte pred svadbou s Annou Rosinou v roku 1598 majiteľom šintavského a hlohovského panstva. Tematín mu v tomto čase nepatrí, aspoň nie v podobe, že by ho mohol aktívne využívať. K tomu dôjde až a mnoho rokov neskôr.

K ďalším významným zmenám majetkových pomerov prichádza v roku 1614. V roku 1609 zomrel Mikuláš a v roku 1614 Krištof, obaja bez potomkov, takže väčšina majetkov prešla na Stanislava. [1]

Spišské domínium však fakticky nikdy neprevzal do vlastníctva, lebo ho až do roku 1634 užívala právom vdovy Zuzana Erdődyová. [12]

Majetky Stanislava Thurzu sa rozrástli o Bojnice a Spiš. Do jeho vlastníctva sa presúva aj Tematín, ktorý získal vyplatením záložnej sumy.

Koncom roku 1614 vlastní Šintavu, Hlohovec, Bojnice (po Krištofovi), Spiš (momentálne však využíva právom vdovy Zuzana Erdődyová ) a Tematín.

O niekoľko rokov neskorej, v roku 1622, sa Stanislav Thurzo stáva palatínom Uhorska.

Následne mu panovník Ferdinand II. dáva v roku 1624 do bezplatného užívania: Šintavu, Hlohovec, Tematin, Bojnice, Spišský hrad a Richnavu. „Spolumajiteľkou“ panstiev je aj jeho manželka Anna Rosina.

1. mája 1625 zomiera S. Thurzo v kúpeľoch v Piešťanoch.

Čaká nás ďalšia zmena majetkových pomerov v rodine.

Podľa rozhodnutia otca získal Stanislav mladší Richnavu a Bojnice, Michal a Adam dostali Šintavu a Hlohovec a Eva sa stala majiteľkou Tematína. [12]

Nepredbiehajme sled historických udalostí. Po smrti Stanislava až do roku 1629 spravovala panstvo Anna Rosina. Až v roku 1629 príde k dedičskému konaniu po Stanislavovi Thurzovi. [3]

Juraj Pográny

Krátko po smrti svojho manžela, Stanislava Thurzu, sa údajne ešte v tom istom roku 1625 vydala Anna Rosina za Juraja Pogrányiho.

V tom istom čase (1625 - 1626) sa ich dcéra Eva Thurzo vydala za brata manžela svojej matky, Štefana Pogrányiho a získala Tematín ako svadobný dar.

Čo to o sa týchto sobášoch dočítame v knihe Grófka Drakula [7]

Stanislav Thurzo zomrel v roku 1625. Jeho vdova sa vo veku štyridsaťtri rokov znovu vydala a za svojho druhého manžela si vzala šľachtica oveľa nižšieho postavenia, baróna Juraja Pogrányho. Pográny nemohol dúfať, že mu jeho postaršia nevesta porodí mužského potomka, a musel vedieť i o jej siedmich pôrodoch a jej nestálej povahe. Jeho dvor bol oveľa chudobnejší než dvor jej predchádzajúceho manžela a novomanželia museli čeliť klebetám a nepriateľstvu, ktoré toto morganaiické spojenie sprevádzali, a ktoré bolo (aspoň v očiach spoločnosti) zavŕšené druhou a súbežnou mezalianciou, a to medzi dcérou Anny Rosiny, pani Evou Thurzovou a bratom Juraja Pogrányho Istvánom. Jednu z možných príčin toho všetkého je možné hľadať v Jurajovom testamente. Pani Anna- Rosina mala významné statky v Šintave v nitrianskej stolici, vlastnila panstvo v Hlohovci a polia v Seredi a dalo sa čakať, že časom získa veľkú časť dedičstva po Thurzovi. V roku 1628 pár na notariáte v Bratislave vyhlásil, že každý z nich zdedí majetok toho druhého, čo bolo oveľa výhodnejšie pre schudobnených Pogrányovcov, ktorí zrejme presvedčili Annu - Rosinu, aby pristúpila na tento dvojitý sobáš, aby sa tak uchránila pred Thurzovskými príbuznými, alebo aby im urobila napriek.

Rok po ich oficiálnom vyhlásení Juraj Pográny svoju prísahu odvolal a vylúčil pani Listhiusovú zo svojho závetu:

Moja vyššie uvedená družka v manželstve ma opustila, keď som bol ťažko chorý, vzala mi lieky a prekliala mňa aj celú moju rodinu, čo som počul na vlastné uši. Vykrikovala hnusné nadávky, ktoré sa ma týkali, zobrala mi jedlo, pitie i kuchynské náčinie, vzala mi vankúše spod hlavy a periny i plachty, takže som musel spať na sene. Vlámala sa do mojich cestovných truhlíc, čoho som bol svedkom, zobrala moje peniaze a listy. Keďže som bol vážne chorý, nemohol som proti tomu nič urobiť. Nedodržala svoj sľub a bola ku mne veľmi krutá v mojej ťažkej chorobe, a dokonca mi napľula na bradu.

Nedovolím, aby po mne čokoľvek zdedila, ani vtedy, ak si do konca svojho života ponechá moje meno.

Zatrpknutý a opustený manžel však v roku 1629 podľahol svojej chorobe a jeho manželke po ňom zoslali susedné panstvá. István Pográny mal teraz zdediť ako najstarší člen rodiny svoj podiel, no jeho spoločensky vyššie postavená švagriná, ktorá ho nenávidela, mu túto možnosť nedopriala.

Čo mohla Anna získať z tohto manželstva? Rod Pogrányi vlastnil Zemianske Sady ale aj hrad Vigľáš.

Práve na hrade Vigľaš [4] mala pri pôrode v roku 1627 zomrieť mladá, 16 ročná Eva Thurzo. Hrad Tematín, ktorý dostala ako svadobný dar (mala ho zdediť na základe otcovho rozhodnutia), zostal i naďalej v rukách Thurzovcov. [12]

V tom istom roku, 1627, zomiera aj Stanislav Thurzo ml.. Jeho majetky taktiež zostávajú naďalej v rukách Thurzovcov. Dedičské konanie po Stanislavovi Thurzovi III. totiž doteraz ešte neprebehlo.

V nasledujúcom roku, v roku 1628, Anna spisuje so svojim druhým manželom vyššie uvedený dokument ohľadom dedenia majetku.

Rok 1629 by som nazval rokom pravdy. Vráťme sa ešte raz k Tünde Lengyelovej. [12]

Podľa rozhodnutia otca získal Stanislav mladší Richnavu a Bojnice, Michal a Adam dostali Šintavu a Hlohovec a Eva sa stala majiteľkou Tematína. Sotva uplynuli dva roky, už došlo opäť k deľbe, pretože zomrel aj Stanislav ml., aj Eva. Až do roku 1635 teda vlastnili všetky panstvá Michal s Adamom (a Zuzana Erdődyová Spiš), ale potom v krátkom slede všetci zomreli a celý obrovský komplex prešiel roku 1636 do správy komory. [12]

Po dedičskom konaní je podľa všetkého majetok jej prvého manžela Stanislava Thurzu v rukách jeho synov Michala a Adama. Čo zdedila Anna nie je známe. Práve to mohlo viesť jej právoplatného manžela Juraja Pogrányho k pokusu zrušiť pôvodne spísanú dohodu. Po Anne sa asi žiadne dedičstvo nerysovalo.

Juraj Pográny zomrel v roku 1629 a Anna podľa všetkého zdedila jeho majetky. [7]

Druhý krát vdova

Nasledujúcich päť rokov sa z pohľadu majetkového usporiadania nič nemení. Až do roku 1634. Vtedy zomiera Zuzana Erdődyová. Michal a Adam, právoplatní dediči, si majú prevziať Spiš. Ale k tomu pravdepodobne neprišlo. [12]

Nasledujúci rok, 1635, v decembri zomiera Adam a o rok neskorej v roku 1636 aj posledný dedič Thurzovských majetkov Michal. Ako píše Tünde Lengyelová.

… ale potom v krátkom slede všetci zomreli a celý obrovský komplex prešiel roku 1636 do správy komory. … Už 27. januára 1637 kráľovský advokát spisoval stav panstva a zabral ho pre komoru.[12]

Tu sa vráťme k súdnemu verdiktu: „… odsudzuje sa na stratu hlavy a všetkých majetkov “. O aké majetky tu ide? A prečo ma to zaujíma? Odpoveď je jednoduchá. Tony Thorne v knihe Grófka Drakula [7] píše o pozadí procesu.

„V roku 1637, keď sa proces s Listhiusovou začal, ešte stále vlastnila väčšinu majetku, no ten všetok bez meškania zhabali. Zatiaľ, čo sa pozostalí dediči hádali o thurzovské panstvá, prípad Listhiusovej bol vedený podľa princípu takzvanej „dane z hlavy“, o ktorom fiškus v prípade Alžbety Báthoryovej vyhlásil, že nemôže byť použitý. Podľa tejto tradície úspešný žalobca získal v procese jednu tretinu zo všetkého skonfiškovaného majetku, a dve zostávajúce tretiny pripadli sudcovi (alebo sudcom). V tomto prípade to pravdepodobne boli Kráľovská komora, fiškus a palatin Esterházy s jeho stúpencami.“

Thorne uvádza, že väčšinu majetkov v čase rozpútania procesu ešte stále vlastnila Anna Rosina, ale ďalšie zdroje napr. [1] či [12] uvádzajú, že tieto majetky mala už v tom čase v rukách kráľovská komora. Že by palatín a ani žalobca o tom nevedeli? Však inventarizácia majetku bežala už v januári. Súdnym procesom nemohli v podstate nič získať, pokiaľ ide o majetky. A to nám podsúva novú otázku. O čo v tomto procese išlo? Niečo naznačuje Thorne, ale aká je pravda sa s istotou asi nikdy nedozvieme.

Na záver sa pozrime na to, čo sa následne stalo s majetkami rodu Thurzo.

1637 - cisár Ferdinand III. dal Bojnické panstvo Pavlovi Pálfimu do zálohy za dvestotisíc zlatých. [5]

1637 - Hlohovské panstvo - Adam Forgáč svoj vplyv začal uplatňovať zrejme už v roku 1637, keď panstvo zabrala uhorská komora. Oficiálne o tri roky na to kúpil od kráľovskej komory celé panstvo. [9][10]

1638 - Tematínske panstvo dala komora so súhlasom panovníka do zálohy Jánovi Rottalovi a jeho súrodencom. [1] [8]

1638 - Richnavské panstvo dala komora so súhlasom panovníka do zálohy Jánovi Rottalovi a jeho súrodencom. [8]

1639 - Kráľovským rozhodnutím sa napokon Spišský hrad dostal v roku 1639 do vlastníctva nových a posledných majiteľov – Čákiovcov [6]

1639 - Šintavský hrad i panstvo prešli na rodáka z Galanty. Hrad bol odovzdaný Mikulášovi Esterházymu do držby dňa 20. apríla 1639 Michalom Majtényim, radcom Bratislavskej kráľovskej komory.  [11]

Ako si môžeme všimnúť, všetky Thurzovské majetky boli znovu rozdelené kráľovskou komorou a to prvé z nich už v roku 1637, čo by nás vlastne nemalo vôbec prekvapiť. Súpis ich majetku sa začal dávno pred tým, ako samotný súdny proces. V dobe procesu bol tento majetok už v rukách kráľovskej komory.

Čo nakoniec zostalo Anne Rosine? Právo dožiť na Šintavskom hrade, kde zomrela v roku 1643. Pochovaná by údajne mohla byť v krypte už neexistujúceho kostola na starom cintoríne v dedinke medzi Sereďou a Hlohovcom.


Zdroje



© corycats.sk - horuseye.sk 2012 - 2023