Sempte, Schinta, Sintawa ... | ||
---|---|---|
Svete malých obrnených fúzačov Šintava - slobodné (kráľovské) mesto Kremnické dukáty Veda, technika či nebodaj Sci-Fi |
História nie je nič iného ako fabula, na ktorej sa zhodla väčšina ľudí. (Napoleon Bonaparte) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
To že sa tieto dve ženy poznali neprekvapí nikoho. O to zaujímavejšie znie tvrdenie, že tieto ženy strávili istí čas spoločne vo väzení. Predkladajú to autori viacerých článkov. Pozrime sa v skratke čo nám o tom píšu. Obec Šintava na svojej webovej stránke uvádza: „Mala záľubu v mučení a preto ju jej manžel Stanislav Thurzo niekoľko rokov internoval pre jej krutosť. V časoch keď sa vrátila z podzemného žalára, kde ju väznili spolu s Alžbetou Bátoriovou v Čachticiach (ktorá ju v časoch pokánia varovala pred tragickými dôsledkami) všetko jej odpustil a znova bola na čas slobodná. Ďalej bola väznená na Tematíne a v Prešporskej väznici. “ [9] Plus 7 dní 27. augusta 2011 uverejnil na stránke článok Na samote. V článku sa dočítame: „V období, keď prebiehal súd s legendárnou čachtickou hradnou paňou Alžbetou Báthoryovou, na Tematíne bola dva roky väznená oveľa krutejšia šľachtičná Anna Rosina Listusiová, volali ju aj šintavská bosorka.“ [8] Piešťanský týždeň v článku Tematín - tajomný hrad s krvavým príbehom ktorý bol publikovaný 23. 07. 2016 na stránke píše: „Na hrade bola väznená šintavská bosorka - Anna Rosiny Listiusová, manželka Stanislava Thurza, ktorý ju pre jej krutosti tu nechal uväzniť na niekoľko rokov.“ [7] Pezinčan v tom istom čase júl 2016 píše: „Zaujímavé je väznenie šintavskej bosorky – Anny Rosiny Listiusovej, manželky Stanislava Thurzu, ktorý ju pre jej krutosti uväznil na hrade Tematín na niekoľko rokov.“ [10] Zatiaľ sa mi nepodarilo nájsť pôvodný zdroj tejto informácie ale všetci autori článkov sa zvyčajne odvolávajú na knihy Andreja Štiavnického. (Zatiaľ) Naposledy sa táto otázka objavila vo vysielaní rádia Regina 26.11.2016 o 10:00 v relácii Hosť Panorámy kde je hosťom práve Andrej Štiavnicky. Od 46 minúty sa tu stretne s Annou Rosinou. Andrej Štiavnicky tu hovorí: „Anna Rosina Listiusová, tú sme nespomínali, to bola priateľka Báthoriovej, ktorá s ňou bola väznená 15 mesiacov na Čachtickom hrade na príkaz vlastného manžela.“ (čas 46:50) [11] Opäť sa dozvedáme, že tieto dve urodzené panie mali byť spoločne väznené. Je zaujímavé, že autori mnohých článkov sa nepriamo odvolávajú na Andreja Štiavnického, pokiaľ ide o ich spoločný pobyt vo väzení, ale v uvedenej relácii nám práve on poskytuje novú informáciu o mieste pobytu. Všetci doteraz uvádzali Tematin. Podľa poslednej výpovede Andreja Štavnickeho by malo ísť o Čachtice. TematínNiet pochybností o tom, že Tematín bol účasťou panstva Stanislava Thurzu. Zaujímavé informácie o Tematínskom hrade nájdem na stránke pamiatkynaslovensku.sk [12] Ako som neskôr zistil ide o prepis textu z knihy Jozefa Kočiša, Od Čachtíc po Strečno [14] Na tejto stránke sa okrem iného píše: V 16. storočí Tematínsky hrad s panstvom mala v držbe spišská vetva Thurzovcov. Kráľ Ľudovít II. Jagelovský ho 20. júna 1524 predal Alexeiovi Thurzovi za 24 000 zlatých a v okolí získal ďalšie ujlakyovské majetky (Šintava, Hlohovec). Krajinský sudca a miestodržiteľ v Uhorsku Alexius Thurzo zomrel v roku 1543. Nemal mužských potomkov, a preto sú súhlasom panovníka panstvá Tematín, Šintava, Hlohovec a Richnava testamentárne zanechal svojim dvom dcéram Anne a Alžbete. Mužským príbuzným zanechal iba spišské a bojnické panstvo. Členovia rodu sa neuspokojili s jeho testamentom, a tak sa začal niekoľko desaťročí trvajúci spor, ktorý sa skončil až v roku 1596. Vtedy bez potomkov zomrela Anna Salmová, dcéra Alžbety Thurzovej a Júliusa Salma. Jej majetky zdedili Stanislav, Mikuláš a Krištof, pravnuci kremnického komorného grófa Juraja Thurzu (III), ktorý bol starším bratom Alexia Thurzu. Bratia si väčšinu majetkov rozdelili medzi sebou. Stanislav dostal šintavské a hlohovské panstvo, Mikuláš bojnické, Krištof spišské. Podľa vzájomnej dohody si tematínske panstvo bratia nerozdelili, ale dali do zálohu Weihardtovi Salmovi za 48 000 zlatých. V roku 1609 zomrel Mikuláš a v roku 1614 Krištof, obaja bez potomkov, väčšina majetkov prešla na Stanislava, ktorý vyplatením záložnej sumy dostal hrad Tematín zo zálohu. Stanislav Thurzzo sa postaral o jeho opravu a výzbroj. Jeho predstavy výzbroje realizoval Angelo Ricciardi, taliansky puškársky majster z Benátok. Stanislav Thurzo, neskorší uhorský palatín, sa väčšinou zdržiaval na hrade Šintava, ktorý bol jeho hlavnou rezidenciou. Jeho manželka bola smutne slávna Anna Rozina, dcéra baróna Listiusa. Po smrti Stanislava Thurzu v roku 1625 majetky užívali jeho deti Stanislav, Adam, Michal a Eva. Eva, vydatá za Štefana Pográniho, dostala tematínske panstvo. Zomrela veľmi skroro, už v roku 1627. V tom istom roku skonal aj jej brat Stanislav. V roku 1635 a 1636 zomreli bez potomkov ďalší súrodenci Adam a Michal, celý thurzovský majetkový komplex prevzala kráľovská komora. Za povšimnutie stoji skutočnosť, že tento hrad sa v plnom rozsahu dostáva do rúk Stanislava Thurzu až v roku 1614, v roku keď Alžbeta Bathoriová zomiera. Aká je asi pravdepodobnosť, že by v predošlých rokoch, keď bol Stanislav Thurzo iba spoluvlastníkom hradu mohol v jeho priestoroch väzniť svoju manželku spolu s Alžbetou Bathory. Táto hypotéza sa mi zdá nepravdepodobná. ČachticeV svojom poslednom vystúpení v rozhlase Andrej Štiavnicky hovorí o tom, že obe žene boli spoločne väznené na tomto hrade 15 mesiacov. Ale ako vo všetkých ostatných prípadoch aj tu chýba informácia KEDY? Keďže zdroj týchto informácií je opradený tajomstvom pokúsim sa na základe iných dostupných a podložiteľných zdrojov určiť obdobie kedy mohli byť tieto dve ženy spoločne väznené. Každá prečítaná kniha ma v mojom pátraní posúva ďalej. A tak sa mi pri čítaní knihy Od Čachtíc po Strečno [14] dostala do rúk ďalšia informácia redukujúca obdobie, kedy mohli byť tieto dve šlachtičné spolu väznené na Čactickom hrade. Autor knihy Jozef Kočiš tu uvádza, že Čachtice získal František Nádašdy pre seba a svojich potomkov do trvalého vlastníctva až 22. augusta 1602. Podobne ako pri Tematíne, ani tu si neviem úpredstaviť, že by na hrade, ktorý patrí úplne iným osobám, mohla byť väznená Anna Rosina spoločne s Alžbetou Bathoriovou. Ako to teda bolo či mohlo byťAko prvý môžeme vylúčiť článok Na samote. Hneď si vysvetlíme prečo. Alžbeta Báthoryová bola uväznená 29.12.1610 na Čachtickom hrade na príkaz palatína Juraja Thurzu. Kontakt Alžbety s okolím sa obmedzil na blízku rodinu a služobníctvo. Že by bola v tomto čase spolu s ňou vo väzení aj Anna Rosina neprichádza do úvahy. Navyše od tohto okamihu až do svojej smrti 21.8.1614 bola väznená iba na Čachtickom hrade. Anna Rosina, ak správne chápem text v uvedenom článku, mala byť väznená na Tematínskom hrade. To odporuje tvrdeniu, že boli väznené spolu. Teoreticky mohli byť obe ženy väznené v tom istom čase ale určite nie spolu, pretože každá z nich sa nachádzala na inom hrade. Tvrdenie, že boli obe väznené na Tematíne sa mi zdá nepravdepodobné. Navyše ho vylučuje aj Štiavnicky. Ten hovorí o Čachticiach. Ako sa teda dopracovať k údajom o tom či ide o realitu alebo iba fikciu? Zoberme do úvahy dobu ich spoločného pobytu vo väzení. Rôzne zdroje uvádzajú rôzne časové rozsahy. Opäť budem brať do úvahy poslednú informáciu p. Štiavnickeho – 15 mesiacov. 15 mesiacov je dostatočne veľké časové obdobia na to aby sa dalo podchytiť aj z iných zdrojov. Preto sa zameriame na pohyb či pobyt oboch žien v rozmedzí rokov 1598 – 1614. Rok 1598 je rok svadby Anny Rosiny a Stanislava Thurzu. Celé sledované obdobie možno ukončiť smrťou Alžbety Bathory 21.8.1614. V prípade, keď zohľadníme dôvod prečo dal Stanislav Thurzo uväzniť svoju manželku, mohli by sme začať uvažovať o období po roku 1600. Na druhej strane, ako bolo uvedené vyššie, je nepravdepodobné, aby boli spoločne väznené po 29.12.1610. V tento deň bola Alžbeta Bathory uväznená palatínom Jurajom Thurzom na Čachtickom hrade. Sledované obdobie sa nám tak zúžilo na približne 10 rokov. Poďme sa pozrieť, čo nám o pobyte či pohybe oboch žien prezradia zdokumentované historické udalosti a to v období rokov 1598 až 1614.
Položme si na tomto mieste zásadnú otázku. Kto mohol dať uväzniť, aj keď predpokladajme iba do domáceho väzenia takto vysoko postave osoby? Pri Anne Rosine zdroj informácií uvádza, že ju dal uväzniť jej manžel Stanislav Thurzo pre krutosti ktorých sa dopúšťala. Je ťažké si predstaviť, že by to bolo v období krátko po svadbe alebo v rokoch, keď pravidelne rodila dieťa. Pri týchto pôrodoch sa stretáme s lokalitu Bojnice, ale aj Hlohovec či Šintava. Ide o obdobie 1598 – 1603. Tony Thorne v svojej knihe uvádza, že Anna do roku 1610 netrpela žiadnymi zvláštnymi duševnými stavmi a ani výstrednosťami. [6] To naznačuje, že Stanislav Thurzo nemal dôvod na to, aby dal svoju manželku do väzenia v období pred rokom 1610. Kto však dal do väzenia Alžbetu Báthoryovú? Jej manžel? Treba si uvedomiť, že jej manžel František I. Nádašdy zomrel 4. januára 1604. Vzhľadom na spoločenské postavenie, ktoré Alžbeta zastávala, bol okruh ľudí, ktorí ju mohli dať do „domáceho väzenia“ veľmi úzky – manžel alebo plnoletý členovia jej rodiny príp. rada starších.. Išlo by o rodinný súd, ktorý by sa mohol pokúsiť Alžbetu odizolovať od okolia. Ak sa pozrieme na dátumy a lokality, nenájdeme tu časové rozpätie 15 mesiacov, ktoré by mohli tieto dve šľachtičné stráviť spolu. Iba že by to bolo v čase, keď sa Anna Rosina pokúšala priviesť na svet potomka Stanislava Thurzu. Táto možnosť však vyzerá ako nepravdepodobná. Jednoznačne môžeme vylúčiť možnosť, že by boli spolu väznené po 29. decembri 1610. Ako píše Jozef Košík: „Alžbeta Bathoryová sa stala zajatkyňou vo vlastnom hrade, izolovaná od vonkajšieho sveta. Okrem rodinných príslušníkov, kazateľa a starej ženy, ktorá jej prinášala jedlo, nik nesmel k nej vstúpiť.“ [5] Z výpovedí svedkov sa dozvedáme, že väčšinu zločinov Alžbeta spáchala mimo Čachtíc. Množstvo svedkov uvádza mnoho miesť, kde týrala a zabila svoje obete. Vráťme sa ku knihe Jozefa Kočiša. Na dvoch miestach sa vyjadruje k pobytu a pohybu Čachtickej panej. „Bátorička takmer permanentne cestovala z jedného miesta na druhé, aby získavala takto ľahšie nové obete.“ O niečo neskorej konštatuje. „Nebolo náhodné ani jej ustavičné cestovanie. Znamenalo vlastne zvýšenú možnosť dostať sa k obetiam, pričom riziko odhalenia bolo minimálne.“ [5] Skadiaľ sa vzali informácie o tom, že Anna a Alžbeta boli spolu väznené nemám predstavu. Ak však zložíme historický podložené udalosti do chronologické sledu veľa času, ktorý mohli spolu stráviť nám nezostáva. Zdroje informácií o Anne Rosine sú biedne. Táto osoba ako by sa vytratila z dejín. Na druhej strane Alžbete Báthoryovej sa venovalo množstvo času a štúdií. Preto je aj toto pátranie postavené na informáciách o práve o nej. Dostupné informácie s veľkou pravdepodobnosťou vyvracajú tvrdenie, že by bola väznená s Annou Rosinou na jednom mieste. Opäť sa pozrime do knihy p. Košíka. Tu sa dočítame, že o jej skutkoch sa vedelo ale ani manžel, ani zať Mikuláš Zrínksy (študoval právo v Bologni) nič neurobil. Krásne je to zhrnuté v jednej vete v knihe už toľko krát citovaného Jozefa Košíka. „Tieň jej viny však padá aj na osoby v jej okruhu, ktoré vedeli o týchto činoch a zo zbabelosti alebo z vypočítavosti nepodnikli nič, aby im zabránili.“ Počas mnohých rokov sa presúvala po svojich majetkoch. Práve jej pohyb po celom Uhorsku umožňuje spochybniť prípadne úplne vyvrátiť tvrdenia o tom, že by bola dlhodobo väznená s Annou Rosinou. Zdroje: [1] Kliatba zvaná Alžbeta; Viliam Apfel; Vydavateľstvo Matice slovenskej; 2010 [2] ÚJABB FORRÁSOK BÁTHORY ERZSÉBET ÉLETÉHEZ ver. pdf zo dňa 26.12.2016 [3] Krvavá grófka Alžbeta Bátoryová fakty a výmysly; Pavel Dvořák & Karol Kállay; Vydavateľstvo Rak, slovart; 2016 [4] Alžbeta Bathory 1560-1614 ver. pdf zo dňa 26.12.2016 [5] Alžbeta Báthoryová a palatín Thurzo; Jozef Kočiš; Vydavateľstvo Osveta; 1981 [6] Grófka Drakula; Tony Thorne; AKTUELL; 1998 [7] Tematín tajomný hrad s krvavým príbehom ver. pdf zo dňa 26.12.2016 [8] Na samote ver. pdf zo dňa 26.12.2016 [9] Šintava ver. pdf zo dňa 14.12.2016 [10] Tip na výlet od Pezinčanky ktorá zachraňuje hrad ver. pdf zo dňa 26.12.2016 [11] rádio Regina 26.11.2016 o 10:00, relácia Hosť Panorámy čas od 46:50 [12] Tematín ver. pdf zo dňa 26.12.2016 [13] Thurzó de Bethlenfalva family ver. pdf zo dňa 26.12.2016 [1] Od Čachtíc po Strečno; Jozef Kočiš; Vydavateľstvo Osveta; 1989 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
© corycats.sk - horuseye.sk 2012 - 2024 |
---|