horuseye.sk Sempte, Schinta, Sintawa ... horuseye.sk
Svete malých obrnených fúzačov      Šintava - slobodné (kráľovské) mesto      Kremnické dukáty      Veda, technika či nebodaj Sci-Fi
História nie je nič iného ako fabula, na ktorej sa zhodla väčšina ľudí. (Napoleon Bonaparte)
  Sv. Antonínko
  História
  Mapy
  Ž. Luxemburský
  Anna Rosina
  Napíšte mi

 57287 
Magdaléna Szölösi - posledná obeť Anny Rosiny09.10.2016 

Magdaléna - Szölösi bola poslednou obeťou Anny Rosiny. Jej smrť viedla k spusteniu celého procesu. Svedkovia mali tieto udalosti v čerstvej pamäti a preto im v súdnych spisoch prináleží rozsiahle miesto. Pokúsme sa teda priblížiť si na základe výpovedí svedkov posledný deň poslednej obete Anny Rosiny.

Poznámka: Mená svedkov sú uvádzané v maďarskom formáte: Priezvisko Meno.

Z výpovedí svedkov sa dozvedáme, že Magdaléna zomrela v podvečer (predvečer) sv. Ivana (podľa slovenských zvyklosti v podvečer (podvečer) svätojánsky). Z výpovedí nie je možné jednoznačné určiť, čo pod pojmom podvečer (predvečer) je myslené. Na základe toho možno predpokladať, že Magdaléna prišla o život 23. (predvečer) resp. 24. (podvečer) júna. Jeden zo svedkov uvádza, že bol na jarmoku v Seredi. To potvrdzuje predpokladaný dátum jej úmrtia. Keďže jarmok trval niekoľko dní, tento údaj nám nedáva presnú odpoveď pokiaľ ide o dátum jej smrti, ale iba nás utvrdzuje v tom, kedy približne k udalosti prišlo.

Pri pozornom čítaní výpovedí sa o tomto hrôzostrašnom dni dozvedáme viac. Až zarážajúco znie výpoveď svedka, ktorý uvádza: „Ja som bol v blízkosti domu čeľadníkov, prišla ku mne chudera stará žena Magdaléna a hovori: Duše moje oblečte ma, lebo dnes sa zaprisahala pani že ma zavraždí.“ Ten istý svedok následne uvádza: „Potom na obed začala zasa bitku a (Anna Rosina) hovori Török Mártonn : Bi tú bezduchú kurvu, lebo začnem ja teba.“ Toto sa malo odohrávať v izbe Anny Rosiny. Čo sa dialo v tomto momente vo vnútri zostáva zastreté rúškom tajomstva. Jedno je však isté. Podľa výpovedí viacerých svedkov sa Magdaléne podarilo vybehnúť na ulicu. Následne ju však vtiahli späť do izby. Svedkovia sa zhodujú v tom, že vo vnútri v izbe sa nachádzalo aj silné slovenské dievča. To, čo nasledovalo vo vnútri nám približuje vo svojej výpovedi jediný očitý svedok, ktorý tieto hrôzy sledoval cez kľúčovú dierku. Magdaléna bola údajne spútaná reťazami. Najskorej ju bila Anna Rosina a keď sa vysilila, bitiu starej ženy sa venovalo silné slovenské dievča. Keď toto dievča Anne Rosine oznámilo „Pani moja, Magdaléna už zomrela,“ tá údajne iba skonštatovala, že to sa ona len tak robí. To, čo nasledovalo popisuje očitý svedok nasledovne: „Potom podišla (Anna Rosina) k nej a vidí, že je už hotová a hovorí: „Aha, slabá kurva, keby som bola vedela, tak ju nedám takto zbiť. Potom podišla k nej, dýchala jej do úst a povedala: Magdaléna, milá Magdaléna, už ťa viac takto nikdy nezbijem. Vidí, že je po nej tak s veľkým plačom hovorí: „Aj vlani som zabila jednu bezduchú kurvu, moja dobrota a moja duša je tam.“ Následne sa dozvedáme, že silné slovenské dievčina na túto situáciu zareagovalo slovami: „Keby niekto dovolil, aj Vás zabijem.“ Komu boli smerované tieto slova si netrúfam povedať, ale z celkového kontextu výpovede mohli byť určené práve Anne Rosine.

Detaily toho, čo sa odohrávalo vo vnútri, pochádzajú iba od jediného očitého svedka. Stretneme sa však s nimi aj vo výpovediach viacerých vypočutých. Vzhľadom na popisovanú brutalitu ich z etických dôvodov neuvádzam.

Telo mŕtvej Magdalény pomáhal vyniesť ďalší zo svedkov. Poobede sa tak mnohým ľudom v Pustých Sadoch naskytol pohľad na jej zúbožené telo, ktoré sa nachádzalo na dvore.

Magdalénu pochovali pri kostole v Pate. Úkony, súvisiace s pohrebom, zabezpečila Anna Rosina. Jeden zo svedkov uvádza, že ju videl sedieť na voze s truhlou a vedľa nej sedelo malé dieťa. Iný svedok vypovedal, že Anna Rosina sa podieľala aj na kopaní hrobu. Hlohovský kaplán, ktorý Magdalénu pochoval, vo svojej výpovedi uvádza: „To viem povedať, že pani Poghrány György pochovala starú ženu menom Magdaléna v Pate, toto hovoria jednoduchí lúdia: a v tomto hrobe ležia už dvaja, ktorých zabila pani Poghrány György. To viem povedať, že ja som pochoval starú ženu pri kostole v Pate.“ Na pohrebe sa zúčastnilo pomerne veľa z vypočutých svedkov, ktorí sa zhodujú v tom, že Magdalénu zavraždila ich pani.

V neposlednom rade stoja za povšimnutie dve výpovede. Svedkom je ctihodný Sylle Bálint a dcéra zavraždenej Magdalény - Szölösi Judit. Obaja svedkovia sa zhodujú v tom, čo sa odohralo po príchode do Pustých Sadov, keď prišli požiadať o telo mŕtvej matky. Nasledujúce riadky prinášajú výpoveď Szölösi Judit: „Keď sme počuli o smrti našej mamy v Pustých Sadoch na dvore pani Poghrány György, tak sme tam išli vypýtať si zavraždené telo našej mamy, ale hlohovský a pustosadský preidikator a Fejérváry János nás obstali a vyhrážali sa nám tým, že keď zoberieme mŕtve telo mamy, že cisár nás potrestá a urobíme svätej cirkvi hanbu, ale aj tak sme si pýtali jej telo, ale menovaní nás chytili za ruky a nepovedali, čo chcú ani my sme nevedeli, čo chcú, ale sme dúfali, že nám dajú telo a potom vošli k panej a za chvíľu vyšli a povedali, že pani z dobrej vôle nám dá 100 Forintov (dukátov, zlatých) v hotovosti, v hodnote 100 Forintov (dukátov, zlatých) dobytok a 100 meríc pšenice. Zoberte si to, lebo ste chudobní ľudia a ak by ste chceli niečo začať, nikdy to neukončíte, lebo nemáte dôkazy, že vaša mama zomrela rukou panej alebo rukami čeľadníkov. Iné je to, že vašej mame ste v živote žiadny osoh neurobili. Čo písali v liste nevieme, ak by sme museli aj zomrieť, to sme počuli, že tí čo s nami boli vypovedať, vypovedali v náš prospech, že my sme nezobrali peniaze a že palatín nebude pani žalovať.“

Ctihodný Sylle Bálint potvrdzuje výpoveď Madaléninej dcéry Judity. Z jeho výpovede sa dozvedáme „ ... že sa nebudú dcéry s ňou nikdy súdiť kvôli smrti Magdalény ale o tom nehovorili že náš palatín alebo jeho žena nepodajú žalobu.“ Ako je všeobecne známe, proces inicioval palatín. Kto mu dal podnet to zostáva zatiaľ záhadou.


Zdroje

[1] Magyar Történelmi Tár – 3. sorozat 20. kötet – 1897, András Komáromy, 1897


© corycats.sk - horuseye.sk 2012 - 2024