V uplynulých dňoch sme spomínali na našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Navštívili sme cintoríny, kde sme mohli zapáliť sviečku na hrobe zosnulých. Množstvo ľudí si zvyklo pripomenúť príbuzných či známych zapálením virtuálnej sviečky na virtuálnom cintoríne. Tento rok to vyzeralo tak, že to asi nebude možné. Nie je to tak dávno, keď sa kompetentné orgány oháňali všeobecne záväzným nariadením na ochranu osobných údajov známym pod skratkou GDPR. Údaje na hroboch údajne porušujú toto nariadenie a tak hrozilo, že virtuálnu sviečku na hrobe príbuzného na druhom konci republiky nezapálime. Našťastie kompetentní svoje rozhodnutie na poslednú chvéľu zvážili a tak virtuálne cintoríny povstali z hrobu.

O to viac zarazí skutočnosť, do akej mieri sme schopní prelustrovať si živých občanov tejto republiky na základe údajov oficiálne zverejnených štátnym subjektom. Bez akýchkoľvek problémov sa dopracujete k menu, priezvisku, rodnému menu ako aj presnej adrese či dátumu narodenia lustrovanej osoby. Stačí na to pár kliknutí. Myslím si že je dosť informácií pre ďalšie pátranie po zvolenej osobe. A to všetko s požehnaním štátu. Nebudem to naťahovať. Ide o portál https://www.katasterportal.sk/kapor/ Za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že v niektorých prípadoch sa prepne z režimu https do režimu http.

Vyznieva to absurdne. Osobné údaje zosnulých ako aj informáciu o pár metroch štvorcových ich majetku by sa mali chrániť podľa nariadenia GDPR. Zato osobné údaje živých ľudí, ich vzťahu k pôde, sú voľne dostupne. Ak sa na základe tohto článku pristúpi k zablokovaniu portálu katastra bude vhodné smerovať kompetentným orgánom otázky typu. Kam sa podeli všetky tie milióny Euro? Ako to bude vyzerať eGovernment? Je GDPR v podobe ako sa prezentuje pokrok alebo brzda?