Ako malý som od babky ale aj prababky počúval rôzne príbehy súvisiace z históriu Šintavy. Po toľkých rokoch sa už ťažko rozpamätáva na detaily, ale predpokladám, že v každej z týchto historiek bolo skryté zrnko pravdy.

Pokúsim sa na niektoré z nich rozpamätať.

• Šintava bola slobodné kráľovské mesto
• Svätého Antonínka preťal mečom turecký vojak
• Šintavský pivovar
• Mestské hradby

A čo historické osobnosti?

• Anna Rosina - šintavská bosorka
• Šintavský pirát - Vavro Brezina, známy pod pirátskym menom Ollonais

Šintava - slobodné kráľovské mesto - toto je jedna z historiek, ktorá sa mi vryla hlboko do pamäte. Spomínam si ako som sa ako žiak základnej školy o tom bavil s kronikárom obce pánom Böhmom. Čo je však dôležitejšie o tom aký post zastávala Šintava v histórii som mal informácie od ľudí, ktorý sa narodili koncom 19. storočia. Títo ľudia nepatrili do skupiny vzdelancov, boli to sedliaci. Jediný potenciálny zdroj ich informácií bolo predávanie si informácií ústne z generácii na generáciu. Predpokladám, že takú významnú historickú udalosť, akou je udelenie takýchto privilégií slobodného kráľovského mesta nie je možné len tak ľahko zabudnúť. Na základe čoho mohli tvrdiť, že Šintava bola slobodné kráľovské mesto? Navyše, vždy sa tvrdenie spájali s vládou Žigmunda Luxemburského.
V knihe Šintava vydanej v roku 1998 sa píše. "Bola prikrátko slobodným kráľovským mestom na to, aby sa vytvoril bohatý patriciát, ktorý by investoval do výstavby domov." Bohužiaľ v knihe vydanej v roku 2014 táto informácia chýba. Šintava je iba mestečkom.

Aká je teda pravda o Šintave - slobodnom kráľovskom meste?

Svätého Antonínka preťal mečom turecký vojak je ďalšia z historiek ktorú som od detstva počúval. Zhodou okolností ako som sa nedávno dozvedel, stála táto socha na pozemkoch mojich predkov (aspoň v období cca roku 1900 - 1945). Momentálne sa snažíme tuto sochu zachrániť. Vráťme sa však k legende. Pri snahe získať finančné prostriedky z fondov prišiel sa na túto sochu pozrieť Mgr. Jozef Urminský riaditeľ múzea v Hlohovci. Je zaujímavé, že v svojom odbornom posudku uvádza tú istú legendu. V posudku doslovne píše: "Tradícia o tejto prícestnej soche, ktorá sa pôvodne nachádzala vedľa poľnej cesty zo Šintavy do Vinohradov nad Váhom hovorí, že v čase tureckej okupácie (Horného Uhorska) Slovenska od 50. rokov 17. storočia a najmä v rokoch 1663 - 1683 bola zničená tureckým vojakom, ktorý ju šabľou údajne rozťal." Odborné datovanie sochy spadá do uvedeného obdobia. Takže možno predpokladať, že na tejto legende bude asi kus pravdy. Tým pádom sa táto socha stáva najstaršou zachovanou pamiatkou v obci, ak neberieme do úvahy kostol.

Šintavský pivovar - koľko ich bolo? O jeho existencii počúvame od nepamäti. Máme uličku pod pivovarom. Naozaj súvisí s pivovarom v obci? Starí ľudia o ňom hovorili azda pred sto rokmi ak nie ešte skorej. Ale kde je pravda? Spojitosť s pivovarom možno hľadať v archeologickom výskume, ktorý prebiehal na Šintavskom hrade. Archeológom sa podarilo nájsť v areály hradu pivovar. Je to však ten o ktorom rozprávajú ľudia? Osobne si myslím, že nie. Pri delení majetkov Šintava - Bernolákovo (Čeklís) tuším v 17. storočí sa spomína Šintavský pivovar. Určite sa nejedná o ten, čo jeho budovy stoja dodnes v Seredi. Táto budova pivovaru pochádza z prvej polovice 19.storočia a je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR ako národná kultúrna pamiatka. Podla mňa však nemôže isť ani o ten, čo objavili archeológovia na Šintavskom hrade. V tej dobe ( 17. storočie) bol už hrad prestavaný do dnešnej podoby takže pôvodný hradný pivovar sa nachádzal pod zemou. Kde sa potom nachádzal zmieňovaný pivovar?

Námetov na pátranie by sa našlo mnoho. Vyžaduje to však množstvo času, takže ťažko povedať (napísať) k čomu sa nakoniec dostanem. Podnety z Vašej strany sú vítane. Bola by škoda, ak by sa tieto staré historky stratili v prepadlisku času.