Asi najčastejšie opisovaný krvavý príbeh, ktorí má na rukách Anna Rosina je spätý s jej dcérou Evou – Baroness Thurzo.

Eva Baroness Thurzo pochádza z prvého manželstva Anny Rosiny so Stanislavom Thurzo. Narodila sa v roku 1611 v Bojniciach. Zomrela v roku 1627 pri pôrode svojho prvého dieťaťa. V tomto čase bolo vydatá za Štefana Pogrányiho, brata (syna?) v tom čase manžela svojej matky Anny Rosiny.

Jediný zdroj informácií o tom, čo sa údajne pri pôrode stalo pochádza od jedinej svedkyne, ktorá bolo pri pôrode prítomná. Ide o výpoveď 40 ročnej Anny Szőlőssi. Jej výpoveď zaznamenali 4. júla v Trnave. Prinášam celú výpoveď ako je zaznamenaná v listinách. (Anna Rosina tu vystupuje ako P.G.)

Počula som od jednej krajčírky, ktorá videla, že P.G. že zatiaľ bila Major Lőrincz v jeden piatok, že tá do týždňa zomrela. Viem skutočne aj to, že Krisán Mihált pani P.G. zatiaľ dala biť, že potom sa vždy sťažoval, že kvôli bitke musí zomrieť. Počula som od ľudu jej dvora (pani P.G.), že slúžku menom Deli Kata zatiaľ dala bit, že potom do týždňa musela zomrieť. Tiež som počula od čeľadínov panej, že P.G. zabila starú ženu menom Magdaléna. Videla som rôzne ženy u panej ale čo robili neviem. Aj to dobre viem a na vlastné oči som videla, že (pani) Poghrányi István zomrela tehotná, v čase pôrodu dieťaťa sa vŕtala v jej lone (P.G.) cele dve hodiny aj ja som na nej mala položene ruky. Pani P.G. hovorili, že z (pani) Poghrányi István treba vybrať dieťa ale tá to v žiadnom prípade nechcela dopustiť a hovorila: nechcem aby z nej vybrali dieťa, ale nech zomrie v nej, aby ten skurvysyn nepošpinil moju krv.

Nech robím čo robím, viac informácií o Evinom pôrode vo výpovediach svedkov nenájdeme. Zredukujme obsah výpovede Anny Szőlőssi iba na časť týkajúcu sa pôrodu. Veľa nám toho nezostane. Zopakujme si to ešte raz.

Aj to dobre viem a na vlastne oči som videla, že (pani) Poghrányi István zomrela tehotná, v čase pôrodu dieťaťa sa vŕtala v jej lone (P.G.) cele dve hodiny aj ja som na nej mala položene ruky. Pani P.G. hovorili, že z (pani) Poghrányi István treba vybrať dieťa ale tá to v žiadnom prípade nechcela dopustiť a hovorila: nechcem aby z nej vybrali dieťa, ale nech zomrie v nej, aby ten skurvysyn nepošpinil moju krv.

Uvedený preklad je amatérsky. Stretávame sa s nim v rôznych publikáciach zvyčajne v skrátenej podobe. Pozrime sa teda na opisy tejto udalosti v rôznych zdrojoch. Bohužiaľ v slovenčine som toho zatiaľ viac nenašiel. (Informácie p. Štiavnického osobne nepokladám za dôveryhodné aj keď sa na ne odvoláva množstvo ďalších autorov. Stačí sa pozrieť na pôvod Anny Rosiny.)

Neskreslenú, skrátenú podobu tohto príbehu nájdem v knihe Bernolákovo 1209 – 2009, kde sa na strane 53 dočítame o smrti Evi Thurzo pri pôrode. Aj tu nachádzame krutý výrok Anny Rosiny: „Nechcem, aby ho z nej vybrali, nej len zomrie, nech neostane po katovskom skurvysynovi žiaden potomok z mojej krvi.“ Ako poznamenali autori ide tu o (pretrvávajúci) prejav nenávisti Anny Rosiny voči bývalému manželovi Stanislavovi Thurzovi.

Tünde Lengyelová v knihe Bosorky strigy čarodejnice (Trio 2003) uvádza takmer totožný opis pôrodu ako je v uvedenom (mojom) preklade. Anna Rosina odmieta cisárskym rezom zachrániť dieťa z už mŕtvej matky. Z úst Anny Rosiny aj v tomto prípade zaznieva nám úž dobre známy výrok. Nič viac nám tu už táto historička o tejto udalosti neprezradí.

(Veľmi) odlišný príbeh nám ponúka autorka článku Ožila šintavská bosorka v časopise Slovenka. (2016) Pozrime sa naň v skrátenej podobe.

„Nad Šintavským hradom svitalo, keď sa v jeho útrobách ozval priam neľudský rev. Evka Pogrányová, dcéra hradnej panej Anny Rosiny Liszthiusovej rodila svoje prvé dieťa. “

Nasleduje nám už dobre známi popis z výpovede jedinej svedkyne. Tu sa však príbeh nekončí. Paradoxne má pokračovanie.

„Práve vtedy sa na nešťastie ozval z kolísky plač dojkinho dieťaťa. Anna Rosina sa zahľadela tým smerom, v očiach sa jej zračila priam diabolská beštialita, schytila batoľa za nohy, tresla ním o stenu kozuba a bila dovtedy, kým sa po kameni nezačala rozlievať krv a mozog. Až vtedy prestala s vyčíňaním.“

Položme si otázku? Má autorka článku zatiaľ neznámy zdroj informácií alebo iba v rámci zvýšenia pútavosti využíva právo autora na dokreslenie príbehu?

V prípade, že má dostupné nové zdroje rad by som ich spoznal. Ale ako dokážem neskorej, ide iba o právo autorky zvýšiť pútavosť príbehu, aj keď značne skresľuje históriu. Je zaujímavé, ako rýchlo však dokážu tento príbeh prevziať webové stánky. Ako sa vraví: „Topiaci sa slamky chytá“. V tomto prípade kde nie sú informácie, každá informácia je dobrá.

Tak som sa pustil do pátrania, ako to vlastne bolo. Hneď na začiatok môžem povedať, že v tomto prípade boli do jednej udalosti zakomponované ďalšie dve.

Nejdem obhajovať Annu Rosinu, iba by som sa rad dozvedel pravdu. Na základe zaznamenanej výpovede jediného svedka môžeme s určitosťou povedať, že smrť ďalšieho dieťaťa a ešte taká hrozná neprichádza do úvahy.

Anne sa podľa výpovedí svedkov pripisuje smrť ďalšieho dieťaťa ale s určitosťou nie pri tomto pôrode. Jednoznačne ide o inú lokalitu ako aj čas.

Čo však pôrod v Šintave? Naozaj Eva Thurzó rodila na Šintavskom hrade? Nikde v mne známej slovenskej literatúre som odpoveď na túto otázku zatiaľ nenašiel. O tom kde prebiehal pôrod sa svedkyňa ani len nezmieňuje. Dúfam však, že sa mi podarilo nájsť odpoveď na túto otázku. V knihe Analecta Scepusii Sacri Et Profani: Complectens Genealogiam Illustrium Familiarum, Quae Olim In Scepusio Floruerunt. Pars. IV. vydanej v roku 1778 nachádzame na strane 152 a 153 odpoveď na otázku kde rodila Eva Thurzó. [viď. web] Pôrod prebiehal na zámku Vigľaš neďaleko Zvolena. Tento zámok bol v tej dobe súčasťou majetkov rodiny Pogrányi.

Asi jeden z posledných článkov o Anne Rosine Horšia ako Bátorička! Diablica zo Šintavy, ktorá upadla do zabudnutia: Za kruté vraždy milosť! nájdeme na: http://www.topky.sk

I tento príbeh zapadá do mantinelov pôvodnej výpovede Anny Szőlőssi. Žiadne ďalšie doplňujúce informácie.

Bohužiaľ na webe je už informácia o pôrode na Šintavskom hrade a ďalších ukrutnostiach pri ňom podchytená. A tak sa bublina o ukrutnosti Anny Rosiny pomaly nafukuje. Čo na tom, že s pravdou má len málo spoločného.

Historička Tünde Lengyelová sa na adresu Anny Rosiny vyjadrila nasledovne: „Čo sa týka Anny Rosiny, je to ešte v podstate neprebádaná téma, ktorá čaká na dôkladné spracovanie. Väčšinou sa iba spomína, resp. veľmi povrchne hovorí o jej zločinoch, podľa mojich vedomostí jej ešte nebola venovaná monografia alebo aspoň štúdia, ktorá by podrobnejšie analyzovala celý prípad. Je to výzva (pre nás, historikov).“

Teším sa na okamih, keď si budem môcť prečítať pravdivý príbeh Anny Rosiny.